Do týchto platieb stravovacou kartou sú zarátané vždy celé útraty za
jedlo, občerstvenie alebo kávu. Priemerný účet za celý minulý rok
presiahol 7,6 eura, kým v roku 2021 to bolo 7,05 eura.
Najviac, 8,82 eura, platili v poslednom mesiaci minulého roka za obedy
ľudia v Košickom kraji. Na druhej priečke sa umiestnili Trnavský a
Žilinský kraj (zhodne po 8,71 eura). Nasledujú Nitriansky (8,67 eura),
Prešovský (8,52 eura), Banskobystrický (8,41 eura), Trenčiansky (8,22
eura) a Bratislavský kraj (8,05 eura).
"Vláda síce schválila zvýšenie príspevku na stravu, ktorý je od
januára 6,80 eura, ale táto suma nestačí na plnohodnotné teplé jedlo. Z
našich prieskumov zároveň vyplýva, že pri raste cien majú ľudia
tendenciu šetriť na kvalite jedla," povedala Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.
Dôsledky takéhoto šetrenia môžu mať podľa nej tzv. dominový efekt. "A
to od zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí až po zvýšené
náklady zamestnávateľov aj štátu. Z našich skúseností vyplýva, že
zamestnávatelia môžu výškou príspevku do veľkej miery ovplyvňovať
kvalitu stravy, a teda aj kvalitu života svojich zamestnancov," doplnila.
Medziročné porovnanie dát tiež ukazuje, že za posledných 12 mesiacov
stúpla výška platieb za obedy v reštauráciách najviac v Trenčianskom
kraji, a to až o 61 %. V decembri 2021 tam totiž účty za obed dosahovali
5,1 eura. Najmenší medziročný rozdiel sa zaznamenal v Bratislave, kde
platby stúpli len o 5 %. Podobné to bolo aj pri pohľade na výšku platieb
za posledných šesť mesiacov. Od júna stúpli najviac v Trenčianskom
kraji (49 %) a najmenej v Bratislavskom (10 %), kde výška účtov v prvom
polroku 2022 dokonca klesala.
Vlaňajšok zároveň priniesol celoslovenské dorovnanie cien obedov. Kým v
decembri 2021 bol nominálny rozdiel v platbách medzi jednotlivými krajmi
aj vyše dvoch eur, v poslednom mesiaci roka 2022 to bolo už len 77
centov.
"Rozdiel v príjmoch v jednotlivých krajoch však zostal nezmenený.
Nedá sa očakávať, že zníženie DPH pre gastrosektor prinesie zásadné
zníženie cien. Čo však nemožno vylúčiť je zhoršenie pracovnej výkonnosti
a zdravia zamestnancov, pokiaľ sa nebudú plnohodnotne stravovať," dodala Bachratá.